Slovansko-árijský kalendár (védicky)

19. apríla 2026 | KOĽADOV DAR, PODROBNOSTI

Náš kalendár nie je spojený so Slnkom, Zemou, Mesiacom ani Hviezdami, ale so Zákonmi Jedného Stvoriteľa. Pretože Slnko,
Hviezdy, Zem a Mesiac zrýchľujú a spomaľujú svoj beh, ale Zákony Jediného Stvoriteľa sú NEOTRASITELNÉ
a na ich dodržiavanie dohliada Čislobog, ktorý je strážcom Riek Času.

Pôvod slova „Kalendár“ Hovorí sa nám, že slovo „kalendár“ pochádza z latinského „calendarium“, čo doslova znamená „záznam pôžičiek“, „kniha dlhov“. Je to preto, že v starovekom Ríme dlžníci platili svoje dlhy alebo úroky v prvé dni mesiaca, t. j. v prvý deň mesiaca. V dňoch Kalend (z latinského „calendae“ alebo „kalendae“, tiež „kalends“ – názov prvého dňa mesiaca v starovekých rímskych časoch). Gréci však Kalendy nemali. Rimania preto ironicky hovorili o zarytých neplatičoch, že svoj dlh splatia v gréckych kalendách, teda v neznámom dátume.
Tento výraz sa stal populárnym príslovím v mnohých jazykoch. Ak sa vrátime k latinčine, ukazuje sa, že „dlh“ v latinčine je „debitum“, „kniha“ je „libellus“, „liber libri“. „Poznámka“ je „nota“, „litterae“. Poznámka v zmysle „zošit“ je „album“, „tabella“. „Pôžička“ je „faeneror“.
Niektorí prekladajú prvú časť slova „calendarium“ zo slova „caleo“ ako „vyhlásiť“, ale nevedia preložiť „ndarium“ (alebo dokonca „darium“). Je zrejmé, že „calendarium“ nemá nič spoločné so súdmi ani dlhmi. Takže možno si toto slovo od nás požičali?

Názov slovansko-árijského kalendára je „Koľadov Dar“ (Каляды Даръ), čo doslova znamená „dar Koľady“. Slovo „kalendár“ teda nepochádza z rímskej „dlžnej knihy“, ale zo zlúčenia slova „Koľady Dar“. Ďalším názvom pre kalendár je Kruholiet Čisloboga(Круголѣт Числобога).

Dnes staroveký Daárijský kruholiet Čisloboga používajú iba pravoslávni Slovania (nezamieňať s kresťanmi), staroverci – Ingligovia a írsky rád druidov.
Korene Koľadovho Daru siahajú až do doby, keď naši predkovia žili na severnom kontinente, ktorý nazývali Daaria (Hyperborea, Arctida, Arktogeya).

Kalendár je reprezentovaný runovou formou, čo znamená, že názvy štyridsiatych dní (jeden miesiac ), dátumov, dní v týždni a názvy rokov boli písané rúnami (tajnými obrázkami na prenos veľkého množstva informácií). Prvý štyridsiaty deň bol označený jednou runou a ostatné boli označené kombináciou dvoch rún, pričom druhá runa označovala časť cyklu rotácie Zeme okolo nášho Jarila (Ярилы). Tento cyklus sa nazýva Lieto - Лѣто („roky“ namiesto Liet sa objavili za Petra Veľkého a obraz „Лѣто“ (z „godina“) označuje „štrukturálne“ obdobie v Daariyanský kruholiet Čisloboga (od 1. do 144. roku)). Slovo „Lieto“ si v našom jazyku zachovalo napríklad pojem koľko máte rokov (Liet) atď.

Pokracovanie: https://www.svagard.sk/co-je-koladov-dar-kruholiet/